Pripomienka 17. novembra sa celé roky točí okolo slobody. Slobody prejavu, slobody cestovania, nakupovania. Nespomína sa však sloboda, ktorá nie je slobodou – ekonomická sloboda nedosiahnuteľná pre 2/3 občanov Slovenska. Sloboda, ktorá by umožnila dôstojne žiť všetkým: mladým zakladajúcim si svoje rodiny, pracujúcim ktorí chcú slušné bývanie a napokon seniorom, ktorí si zaslúžia za svoju službu pre seba a spoločnosť dôstojný dôchodok a zdravotnú starostlivosť, aby mohli v čo najlepšom zdraví prežiť jeseň života.
Mladým ľuďom sú podsúvané iba informácie o jednom pohľade na svet, ktorý vyžaduje absolútny individualizmus, egoizmus, odosobnenie sa od vedomia rodinného či národného, do ktorého žiaľ spadá aj odkaz Slovenského národného povstania, čoby boja, v ktorom vystúpili prodemokratické a ľavicové sily bojujúc proti starým poriadkom autokratov a kapitalistov, ktorí ruka v ruke pomohli fašizmu v 30. rokoch aby ovládol spoločnosť a zmárnil životy miliónov.
Nie všetci mladí ľudia to tak vnímajú, no je ich malé percento. Dezinformácie a prekrúcanie dejinných faktov totiž šíria „oficiálne čisté“ médiá.
Prečo okrem chválospevov nezaznieva aj kritika nenaplnených sľubov 17. novembra napríklad o „dôslednej odluke cirkvi od štátu; zdravom životnom prostredí; zaručenej rovnakej šance pre všetkých pri voľbe a napĺňaní životnej dráhy?!“. Práve tento posledný bod nadväzuje na prvú časť!
Nuž teda predstavy o 17. novembri o slobode a demokracii, ktorá prišla ostávajú visieť vo vzduchoprázdne pre väčšinu spoločnosti v dôsledku ekonomickej neslobody.
A čo si teda môžeme skutočne pripomenúť 17. novembra?
Odkaz antifašistického odporu študentov, ktorých v Českých krajinách počas okupácie v roku 1939 nacisti niekoľko popravili, vyše 1 000 odvliekli do koncentračných táborov a nasilu zatvorili univerzity na základe čoho bol v roku 1941 zo solidarity ustanovený Medzinárodný deň študentstva!
Viac moji príspevkov nájdete na: