Maroš Čupka

Zdanlivo nesúvisiace slová, avšak v kontexte situácie na medzinárodnej scéne túto situáciu nič lepšie nevystihuje. Konkrétne tak, že na jednej strane barikády sú zástancovia a na tej druhej odporcovia a nemusí to byť len pri téme Bieloruska. Existujú však aj takí, ktorí sa na veci dívajú triezvo a nepotrebujú rozdúchavať vášne.

Kto je skutočne oklamaný?

V tejto súvislosti som si spomenul na protesty po prezidentských voľbách v roku 2020 v Bielorusku, ktoré z pohľadu nestranných pozorovateľov môžu pôsobiť rozporuplne. Dopredu bol totiž jasný výsledok a otázka znela: bol výsledok volieb prejavom slobodnej vôle občanov, alebo to bolo len formálne (sfalšované) potvrdenie moci Lukašenka? Na túto otázku si však skupina okolo Cichanovskej odpovedala jasne – podvod! A štáty EÚ rad radom s pomocou USA rozvírili jednostrannú propagandu proti Bielorusku a roztočili kolotoč diplomatickej roztržky a sankcií, čím Bielorusko zahnali do pozície obete, ktorá sa ukryla pod tlapy ruského medveďa a upevnila vzťahy medzi nimi, ktoré dovtedy neboli také pevné ako sa na prvý pohľad zdalo. Pritom na voľby boli tak ako i v minulosti zo strany Bieloruska prizvaní medzinárodní pozorovatelia, ktorí sa ich však nezúčastnili, lebo vraj boli pozvaní neskoro (2 mesiace pred voľbami je až tak neskoro, že nemali ani jedného?)

Tak či onak, Slovenská republika sa pridala k tejto mašinérii. Dobre si spomínam na video uverejnené na sociálnej sieti, kde Slovák jazdiac po Minsku popisoval situáciu v Bielorusku, ako sa tam žije a ako prebiehajú protesty. Jasne poukázal, že aj keď je Bielorusko ekonomicky slabšou krajinou, v ktorej nie sú vysoké platy, štát ľuďom aspoň kompenzuje ich nízke prijmi tým, že majú lacné energie a relatívne dostupné bývanie. Video však, ako to býva dobrým zvykom, zo sociálnej siete zmizlo. Dôležitou súčasťou videa bola informácia, že väčšinu Bielorusov trápia bežné problémy a nie politika a naopak, protesty a prípadnú zmenu systému vnímajú skôr ako ohrozenie ich doterajšieho života.

Slovenská liberálna kaviareň sa však nechala uniesť Cichanovskej mašinériou a na znak „solidarity“ viseli zástavy Bieloruska (používané okrem iného bieloruskými fašistami a kolaborantmi počas okupácie Bieloruskej SSR nacistickým Nemeckom) na našich úradoch.

V celom tom rozruchu v diskusii medzi zástancami Cichanovskej a zástancami Lukašenka zanikla téma ovplyvnenia občanov Bieloruska. EÚ, USA a ďalšie štáty totiž zavádzaním sankcií vyvolali v Bielorusku opačný scenár. Aj keď protesty silneli, väčšina Bielorusov sa utvrdila v presvedčení, že je to záškodnícka akcia, podobná scenáru z rozbitia Egypta, Líbye, Sýrie, no najmä Ukrajiny v ktorej dodnes na východe existujú 2 neuznané republiky.

Namiesto podpory, trest!

A tak namiesto podpory sa dočkalo Bielorusko trestov. A Cichanovská, samozvaná prezidentka, volá po ďalších sankciách a nie len voči predstaviteľom vlády, ale aj voči Bielorusku ako takému. Z jej pohľadu tak uvíta všetky sankcie, ktoré oslabujú režim v Bielorusku, no akosi zabúda, že vlastné obyvateľstvo, ktorého je „prezidentkou“ bude trpieť tiež.

Preto sa pýtam, ako motivujete ľudí k zmene pani „prezidentka“? Tým, že im sľúbite že im svitá na lepšie časy a zároveň im sankciami upierate chlieb? Takto sa sa správajú diletantskí politici, ktorí sú účelovo financovaní a reálne nedokážu nič. Cichanovská nie je žiaden Ghándí. Nekoná zo srdca, ale koná ako bezbrehý neokolonialista, ktorý chce vidieť, ako nadnárodné firmy rozložia domácich oligarchov a integrujú Bielorusko do západných štruktúr. Vlastne ona len napĺňa požiadavky tých, čo ju financujú, hrá sa na obeť no v skutočnosti je lovcom, ktorý už stratil zbraň.

Nepochybujem o tom ani ja a zrejme to už pochopili aj západné štáty, že protesty v samotnom Bielorusku už nenaberú ani takú silu, akú mali. Opozícia vrhla do boja všetko a v tejto ofenzíve aj všetko stratila. Dá sa len očakávať, že Cichanovská dohrá hru s paranoidným pocitom, že je prezidentkou, v niektorej z krajín, ktoré jej poskytli azyl. Z tade pravdepodobne už len podporí nových opozičných lídrov, ktorí zákonite prídu o nejaký čas (ak vôbec).

Na znak skutočnej solidarity

Ja naopak som človek uvažujúc v rovine spravodlivosti, preto na znak solidarity s Bieloruským ľudom si pripijem aj na ich zdravie a hlavne pokoj Minským pivom, ktoré sa mi dostalo do rúk. Mnohým antilukašenkárom zrejme zdvihne tlak myšlienka pitia piva s bieloruskou štátnou vlajkou, avšak musím poznamenať, že je chutné a veľmi osviežujúce v týchto horúcich dňoch!

Poďakovanie čitateľom

Na záver chcem poďakovať všetkým čitateľom ktorý sa dopracovali až sem. Toto je môj prvý blog a verím, že si nájde priaznivcov, ktorí budú čítať aj moje ďalšie príspevky. Nie všetky budú len o politike, naopak mnohé zo života ľudí, prírody. zážitkov a podobne.

Bc. Maroš Čupka, DiS. art.