Demokratické Slovensko?

30. augusta 2022 15:42, Prečítané 2 302x, maroscupka, Nezaradené

Demokracia je pojem, ktorý odráža väčšinu, ak nie všetky politické túžby ľudí, resp. spoločností, ktoré sa politicky a občianskoprávne začali emancipovať v priebehu posledných približne 250 rokov. V porovnaní s celými ľudskými dejinami je to krátko, avšak zasiahla do dejín tak nevídane, že dnes ju považujeme za najvyššie a najpokrokovejšie politické zriadenie, aké kedy jestvovalo.

Ideálna predstava verzus kapitalizmus

Aký je ideál demokracie? Jej koncept vznikol z vôle prvých, ešte nevolených politikov – idealistov a odborníkov. Pointa bola v ustanovení takej vlády, aby rešpektovala väčšinovú vôľu, od čoho sa sľubovala stabilita politických systémov a menšia početnosť konfliktov vnútorných i vonkajších. Na pozadí týchto praktických krokov vznikol filozofický smer liberalizmus, uznávajúci jednotlivca ako autonómnu časť spoločnosti, ktorej záujmom bolo a je chrániť jednotlivca.

Druhá rovina liberalizmu však postavila demokracii prekážky, ktoré paradoxne bránia jej ďalšiemu rozvoju. Ekonomické faktory, ktoré sú závislé od súkromného vlastníctva a nie sú závislé na demokracii. Kapitalizmus, ktorý pohltil do seba výrobné prostriedky a prepojil ich s politikou štátov. Jednoducho povedané, ekonomické záujmy sa stali hnacím motorom spoločnosti od najnižších vrstiev po tie najvyššie, pričom nehľadia na to, v akom štáte sú, pokiaľ sa im nesiaha na súkromné vlastníctvo.

Ekonomické záujmy sa stali hnacím motorom spoločnosti.

Liberálna demokracia je nedemokratická

Súčasná demokracia tak dostala prívlastok liberálna. Zatiaľ čo historicky liberálnu demokraciu spájame s občiansko-právnym aktivizmom, ľudskými právami a pod., dnes ju charakterizuje oveľa lepšie ekonomický liberalizmus. Ak mám byť úprimný, autori demokratického konceptu z konca 18. storočia by boli pravdepodobne nemilo prekvapení. Správu štátu vedú demokraticky zvolení diktátori s obmedzeným časom na to, aby dokázali buď čo najviac získať pre seba, alebo aspoň pre nejakú úzku časť spoločnosti.

Ekonomické faktory umožňujú vkladať kapitál do čohokoľvek vrátane politiky a vygenerovať buď reálny, alebo fiktívny zisk, z ktorého však vždy niekto profituje. Sila ekonomických záujmov motivuje podnikateľov k zapojeniu sa do politického procesu. Súkromné záujmy sú prvoradé. V dôsledku toho celý demokratický proces vládnutia, volieb a vôbec všetkých procesov nemá demokratický, ale ekonomický charakter, ktorý je v rozpore s demokraciou a jej princípmi.¹

Od demokracie k elitizmu

„Demokracia chráni dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, umožňuje dospelým občanom podieľať sa na chode štátu, zahŕňa informovanosť občanov. Tento typ politického zriadenia pramení z dvoch princípov, ktorými sú princíp uznania slobody a rovnosti občanov a princíp podriadenia sa menšiny väčšine.“²

Už sám o sebe tento opis evokuje abstraktnosť a nevyjasnenosť v tom, čo je to demokracia. Platí, že deklarácie prijaté na ochranu práv ľudí nekorešpondujú s rozvojom demokracie v štátoch. Príkladom je Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá v roku 1948. Segregácia chudobných občanov a občanov tmavej pleti v USA a iných častiach sveta naďalej pretrváva.

Ďalší sporný bod je princíp podriadenia sa menšiny väčšine. Demokracia by nemala byť miestom podriaďovania sa, ale konštruktívneho dialógu s prijatím kompromisu. Výklad podriaďovania sa jedných druhým evokuje kastovníctvo, elitizmus, nacionalizmus, ale nie demokraciu.

Práve vďaka nepresným a nevyjasneným predstavám ľudí o podstate demokracie, a to najmä medzi volenými predstaviteľmi, dochádza k znižovaniu kvality výkladu a koniec-koncov aj k chybnej interpretácii.

Kapitalizmus je katom demokracie

Vedomie slobodných volieb zatienilo negatívnu stránku voľnotrhového hospodárstva. Ekonomické nedostatky sa ospravedlňujú strašením minulosťou. Ukrývanie sa politikov za práva, slobody a demokraciu však môže viesť k situácii, že demokracia bude na ústupe voči záujmu získania sily s podporou ľudu. Koniec koncov, dejiny ponúkajú množstvo príkladov a všetky bez výnimky majú spoločného menovateľa – zlú ekonomickú situáciu.

Kapitalizmus je katom demokracie, či už idealistickej, alebo praktickej. V Maďarsku a Poľsku pravicové strany ukazujú, že potláčanie práv nie je výsadou autoritatívnych režimov, ale tiež demokracií. V západných krajinách získavajú vplyv pravicové nacionalistické strany, ale aj radikálne ľavicové, ktoré majú diametrálne odlišné hodnotové rámce. Demokraticky zvolený prezident Ruska mal dostatočnú motiváciu stať sa vodcom, ktorý vtiahol s ľudovou podporou krajinu do vojny. Bodku za všetkým uzatvárajú USA, ktorých demokraticky zvolení predstavitelia, spravidla miliardári, vedú štát ako firmu, kde každoročne najväčšiu pozornosť svetových médií upútava prijímanie návrhu štátneho rozpočtu.³

Spoločnosť si nie je vedomá, že je nositeľom moci a politickej vôle.

Žiaľ pre Slovensko

Budúcnosť demokracie na Slovensku je priamo úmerná demokracii vo svete. Problémy nastúpili už pri vládach Roberta Fica, popri ktorých sa vyviezla pravicová extrémistická strana ĽSNS až do parlamentu. Dovolím si však tvrdiť, že ak by sa ĽSNS a Republika stali vládnymi stranami s absolútnou mocou, Slovensko by neutrpelo na demokracii v dôsledkoch ich vlády, ale v dôsledku rozkladu a strachu súčasných oligarchických, resp. ekonomických vrstiev. Strach a neistota by spôsobila, že demokratické inštitúcie by pravdepodobne prestali fungovať.⁴

Čiastočne sa to ukázalo po voľbách 2020, kedy vyhralo OĽaNO vyhralo. Antikorupčný program však narazil na tvrdú prekážku. Popri Matovičovej strane sa do vlády pustil aj Kollár a Sulík, ktorí by „svojich“ ľudí nepotopili. Tak sa stalo, že síce veľká časť štátnej správy bola vymenená, ale vytvoril sa priestor pre súkromný sektor, ktorý úspešne zaplnil voľné pozície.

Zaužívané mechanizmy zostali, ale vymenili sa len ich predstavitelia. Žiaľ pre Slovensko, opäť to sú nie odborníci, lež politickí nominanti.⁵

Alternatíva neexistuje

Demokracia sa na Slovensku nerozvíja a spoločnosť to pociťuje. Nie je demokraciou z vôle ľudu, ale z vôle ekonomických elít. Akákoľvek rodiaca sa zmena je umlčaná týmito elitami. Alternatíva neexistuje.

Čo je najhoršie, väčšina spoločnosti si nie je vedomá, že je nositeľom moci a politickej vôle. Uspokojí sa aktom volieb a tým sa akákoľvek skutočne demokratická iniciatíva končí. Ak hovoríme o treťom sektore a mimovládnych organizáciách či občianskych združeniach, táto forma participácie občanov je na nízkej úrovni, čo sa politiky týka. A to napriek tomu, že im dôveruje značná časť spoločnosti.⁴

Výpovednou hodnotou kvality a úrovne rozvoja demokracie na Slovensku je inštitút referenda. Hoc ho väčšina obyvateľov podporuje, resp. požaduje, aby bolo funkčné, zvolení vládni predstavitelia tej či onej strany ho, naopak, podkopávajú, bagatelizujú jeho význam. Prečo? Ako predstavitelia elity sa nechcú priamo zaväzovať občanom.

Podobne je to aj s vyvodzovaním hmotnej zodpovednosti. Navrhnúť zákon a realizovať ho je jedna vec, druhá je jeho dopad. Kolektívne rozhodnutie z vôle väčšiny (reprezentované zvolenými zástupcami), hoc jej daný zákon môže uškodiť, sa ospravedlňuje.

Voliči ubúdajú, elita vyhráva

Mnohí si myslia, že demokraciu reprezentuje len zopár presne vymedzených bodov, ako slobodné voľby či sloboda prejavu a možnosť každého zasahovať do politického diania. Ľudia tak podliehajú presvedčeniu, že demokraciu tu máme, ale napriek tomu nejdú voliť, lebo neveria inštitúciám, politikom, stranám alebo si nemajú z čoho vybrať, nakoľko ich preferovaný výber sa podľa prieskumov i tak nedostane na danú funkciu.

Tak ako silnie postavenie niektorých strán vďaka klesajúcej voličskej účasti, tak sa znižuje aj legitímnosť zriadenia, v ktorom už nie väčšina vládne menšine, ale opačne, menšina väčšine.

Posledné parlamentné voľby sú toho jasným dôkazom. Hlasovalo v nich iba 65 % právoplatných voličov a z nich približne 25 % odovzdalo hlas víťaznej strane. Koalícia, ktorá z toho vzišla, síce má v parlamente väčšinu poslancov, reálne však z počtu zúčastnených voličov získala okolo 45 % hlasov.

Totálna kríza demokracie?

Vo výsledku musím konštatovať, že demokracia sa na Slovensku nerozvíja, naopak, stagnuje a jej negatíva sa prejavujú čoraz viac. Či je to samotný volebný systém, alebo legislatívny proces, existuje čoraz viac kritikov. Odklon od demokratických princípov je citeľný a môžeme hovoriť nie o kríze liberálnej demokracie, ale o rozklade demokracie ako takej, pretože súčasný systém je vzdialený od demokratických ideí.

Napriek tomu verím v pozitívne riešenia. A nielen ja, väčšina ľudí považuje demokraciu za prospešnú.⁶Nebojím sa o ňu, pretože verím, že si ľudia uvedomia svoju hodnotu a pokoria krízu vytvorením spravodlivejšej a demokracii bližšej spoločnosti.

Bc. Maroš Čupka, DiS. art.

Zdroje: